Jedinečné umenie mať všetko v p**i.

Tichá kancelária

Bol to obyčajný pracovný deň, ale taký, kedy sa zdá, že ste na celom svete úplne sami. Kolegovia využívali dovolenkový benefit, preto bola kancelária tichá ako knižnica bez kníh, len hodiny tikali ako srdce pracovitej včely. Štyri hodiny – čas, keď sa zvyčajne balia kufre a myšlienky už blúdia doma.

Zaujímavá kniha

Vstávam a balím si svoje veci, keď zrazu, ako blesk z jasného neba, sa ozval hlas kolegyne z inej bunky. "Ako to robíš, že zastúpiš prácu za svojich kolegov a ešte končíš v štandardnom čase?" opýtala sa s úsmevom, ktorý prezrádzal zvedavosť a štipku závisti.

Pousmial som sa, prehodil pohľad cez rameno, či náhodou šéf nie je v dosahu, a odvetil: "Prinesiem ti zaujímavú knižku, ktorá ti to ľahko vysvetlí už z názvu. Volá sa – Jemné umenie mať veci v paži."

Kúsok umenia

Jej oči sa rozžiarili ako dve hviezdy v nočnej oblohe a na tvári vyskočil široký úsmev, zvedavosť sa zmenila na nadšenie. "To musí byť kniha plná tajomstiev," vzdychla.

"Nie tajomstiev," opravil som ju. "Skôr plná umenia. Umenia, ktoré ti umožní pracovať efektívne, bez zbytočného stresu a s časom na to, čo je naozaj dôležité."

A tak som odišiel, nechávajúc za sebou kolegyňu v očakávaní, ako sa naučí mať veci v paži, a kanceláriu, ktorá akoby sa stala o čosi menej prázdnou, keďže som tam zanechal kúsok umenia.