Dovolenková irónia

Milujem iróniu, ktorá sa deje ľuďom okolo mňa. Ale najviac ma zabávajú situácie, ktoré sa dejú mne. Mojou asi najväčšou iróniou je to, že všetky moje plány končia v troskách. Uvediem príklad:

Spoločne naplánovaná dovolenka

Sedem hodín strávených plánovaním detailov dovolenky. Prestupové časy sedeli jak šerbeľ na ric aj s dostatočným odstupom, aby sme nepanikárili na vlakovom nástupišti. Miestenky kúpené tak, aby sme mali najlepší výhľad na okolité kraje. Sedadlá dostatočne blízko k toaletám, ale dostatočne ďaleko, aby sme z nich necítili smrad. Cieľ cesty naplánovaný tak, aby sme dorazili ešte hodinu pred ubytovaním v hoteli.

Všetko išlo podľa mojich plánov, kým sa to nezačalo kaziť

K cieľovému miestu sme dorazili prestupom z vlaku na autobus. Autobus nás vyhodil na autobusovej stanici. Hotel mal byť len 100 metrov od zastávky. Ale... Hotela nikde! Obchádzame staničné námestie 100 metrov v okolí stanice, ale žiaden hotel nevidno. Pýtame sa okoloidúcich, no tí len krútia hlavami. "Takový hotel tady není, pane," hovorí starenka s parazolom. Obchádzame ďalších 100 metrov, až sme narazili na taxík. "Jó, vím, kde to je. Nasedněte si!"

Kam sme sa to dostali?

Naložíme kufre do staručkej Fiatky a spokojní sa necháme odviesť. Kameň, ktorý nám spadol zo srdca, sme radšej odkopli na kraj cesty, aby si na ňom niekto nevybil zuby. Vezieme sa v aute 15 minút... a nič... Žiaden hotel. Po 20 minútach sme sa začali báť nielen o svoje životy, ale aj o naše vreckové. Po 30 minútach jazdy taxikár zastavil pred prerobený kaštieľom. Zinkasoval "Sedumset čtyřidcet jedna” českých korún, vyložil kufre a rýchlo upaľoval preč!

Asi vedel prečo

Hotel bol nádherný kaštieľ (Z odstupom). Vysoký tehlový dom z jednej strany obrastený brečtanom. Na parapete visiace kvety. Drevené okná. A na recepcii jemný zápach zatuchlej stariny. Ohlásili sme svoj príchod na recepcii a už som sa aj s kuframi chystal valiť sa do schodov. 

-"Pane, ubytovaní je ale na záhrade." 

- "Čo ti j*be? Na akej záhrade?"

- "V Záhradnom domčeku předsi."

- "Ku*va, v akom domčeku?!"

Deň ešte nie je za nami

Ubytovanie bolo lacné, až také lacné, že hotelierom bolo úplne jedno, čo si o nich návštevníci myslia. "Paráda, budeme spať v drevenom záhradnom domčeku. Hneď vedľa búdy pre psa. Len bez reťaze a misky z vodou! Piť budem zo záhradnej hadice a žrať budem Petúnie zo záhradky!"

Idem volať taxikára späť! Dvíham telefón, ale ten nefunguje! Asi sa zo mňa došľahal od smiechu a hneď pri tom skratoval!

Vzdávam to!

Hádžem batožinu do rohu. Unavený a bezradný ľahám na posteľ v záhradnom domčeku a dúfam, že sa v noci ku mne nepríde pritúliť Doberman z vedľajšej ubytovacej kóje. Zaspávam vedľa manželky, ktorá sa cíti previnilo vďaka Booking-u a ich zavádzajúcemu popisu a za situáciu v ktorej sme sa ocitli, ale na druhej strane je pripravená urobiť všetko čo mi uvidí na očiach ako správna Manželka.